Zmysel politických strán

Autor: Miroslav Necpál | 12.12.2012 o 19:11 | (upravené 30.12.2012 o 21:53) Karma článku: 10,14 | Prečítané:  442x

Tento článok vznikol z potreby napísania eseje do školy na tému "zmysel politických strán" Nie z vlastného záujmu. Nie som blázon.

Dnes (12/12/12) sa na webe [1]Hospodárskych novín objavil prieskum českej agentúry Median týkajúci sa preferencií politických strán. Vyplynulo z neho, že 57% opýtaných by išlo voliť keby sa voľby konali v tomto období. Oproti tomu koľko ľudí chodí pravidelne voliť je to pomerne vysoké číslo. Na Slovensku je úspechom, keď sa volieb zúčastní aspoň polovica populácie oprávnených voliť, čo je podľa mojich znalostí okolo štyri milióny ľudí. Takže polovica chodí voliť a polovica nie. Prečo tá druhá polovica voliť nejde? Nestojí im za to obetovať dvadsať minút svojho času pres svoju budúcnosť? Voľby vôbec niečo zmenia? Ako povedal jeden nemenovaný slovenský hudobný interpret: „keby voľby niečo mohli zmeniť, tak by boli nelegálne.“. Voľby je jedna z mála vecí, ktorou môže niečo človek urobiť vo svojej budúcnosti týkajúci vo vzťahu k štátu. V Belgicku sú voľby povinné, ak sa niekto rozhodne nezúčastniť, tak musí zaplatiť pokutu. A mimochodom, aby som hovoril k veci, keďže hovoríme o voľbách, mám na mysli voľby do parlamentu resp. Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR). Na to, aby vznikla politická strana, aby bola vôbec zaregistrovaná na Ministerstve vnútra SR, potrebuje 10 000 právoplatných podpisov a na to, aby mohla kandidovať v parlamentných voľbách potrebuje, ešte asi pol milióna poplatok na slovenské koruny. Volebné kvórum na zvoliteľnosť strany do NR SR vo voľbách je 5%. Pokiaľ strana dosiahne tento počet, dostane sa do parlamentu. Tieto voľby sa konajú každé štyri roky, teda ak NR SR neodhlasuje nedôveru vláde, na ktorú jej stačí nadpolovičná väčšina všetkých prítomných. Spomínaná väčšina musí byť samozrejme tvorená aspoň z polovice všetkých poslancov (150).

Poslanci kandidujú za politické strany, ktorých je na Slovensku registrovaných niekoľko desiatok. Vo voľbách ich kandiduje okolo dvadsať. Aký je vlastne zmysel týchto politický strán? Pozrime sa teda na [2]Ústavu a jednotlivé články prijaté vyššie spomínanými poslancami, podrobnejšie. Ústava ako najvyšší zákon štátu. Konkrétne mám na mysli piatu hlavu zákonodarná moc Ústavy. Citujem článok 73: „Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.“. Takže z toho vyplýva, že občanov zastupujú volení poslanci, čiže tak ako sa ty rozhodneš vo voľbách, také aké zdieľaš hodnoty s jednotlivými kandidátmi politických strán, tak sa budú správať aj nasledujúce roky. A skutočne sa tak aj správajú? Vykonávajú svoj mandát podľa svojho svedomia ako káže najvyšší zákon tejto republiky? Skutočne nie sú viazaní príkazmi? Ani zhora? Ani straníckym šéfom? Čo sa stane, keď poslanec zahlasuje inak ako káže predseda strany? Prečo potom všetky hlasovania v rámci strany sú navlas rovnaké? Ovečky? Takmer vždy ak poslanec zahlasuje inak ako väčšina stáva sa centrom pozornosti a občas následne nezávislým. Alebo ak sa nestotožňuje s hlavnou líniou strany, stáva sa nezávislým. Viď Alojz Hlina, Daniel Lipšic alebo Jana Žiťňanská v súčasnosti. Radoslav Prochádzka vystupuje z radu, vytvoril koncepciu – Alfa, v rámci strany sa stáva čoraz viac nežiaducim. Mimochodom počas prvej ČSR bol zavedený imperatívny mandát.

Poďme sa vrátiť ešte k vyššie spomínanému prieskumu. Vládna strana Smer-SD, ktorá vytvorila po revolúcií ´89 prvýkrát jednofarebnú vládu, získala v ňom 49,3% v prípadných voľbách. Ďalšie strany by získali len okolo 10% hlasov a menej. Koľko z tých 49,3% opýtaných pozná aj program tejto strany? Vedia aké zákony zaviedli od ich nástupu k výkonnej moci? Poznajú okrem mena predsedu vlády aspoň troch ďalších členov vlády? Vedia aký je rozdiel medzi výkonnou mocou a zákonodarnou? Veď ani [3]Vincent Lukáš nepozná rozdiel! Ospravedlňujem sa tomu koho sa to dotklo. Vedia ako sa menili/zvýšili správne poplatky od 1. 10. 2012, ktoré sa dotknú aj ich peňaženky? Najväčším Ficovým heslo predchádzajúcich predčasných volieb boli istoty. Čo sú to istoty? Istá je len smrť a platenie daní, ktoré mimochodom zvýšil. Demagógia? Pripomína mi to éru komunizmu, tam boli istoty istejšie ako kedykoľvek predtým. Ľudia žili v jednej klietke, boli zvyknutý, že sa o nich štát postará a aj sa do istej miery postaral. Treba si uvedomiť, že žijeme v postkomunistickej krajine, kde v parlamente a v štátnych funkciách je množstvo členov bývalej komunistickej strany. Nikoho to netrápi? Vedia voliči Smeru-SD, že jej predseda bol členom SDĽ a tá sa pretransformovala z komunistickej strany? Prečo je [4]Peter Weiss veľvyslancom v Maďarsku? Za predsedníctva Weissa vo vyššie spomínanej strane bol Fico len „obyčajný“ radový poslanec. Keď sa dostal JUDr. Fico k premiérskej pozícií, menoval Weissa za veľvyslanca v Maďarsku. To je zmysel politických strán, že nominuje starého kamaráta, ktorému sa chce revanšovať za staré časy? Poznáte niekoho z Vášho okolia, kto pracuje v štátnej správe? Od čias komunizmu sa vôbec niečo zmenilo v tejto sfére? No asi len to, že tu nie je len jedna [5]štátostrana, ale je tu pluralita strán. Tak isto ako za čias komunizmu, aj dnes existuje niečo také ako stranícke nominácie. Čiže človek môže byť akokoľvek vzdelaný, môže mať akúkoľvek prax, ale pokiaľ chce vykonávať riadiacu funkciu v štátnej správe a nie je v správnej strane dané obdobie, funkciu nezíska. Samozrejme konexie hrajú nemalú úlohu. A čo sa stane, keď sa objaví niekto, kto podľa „šéfa“ neplní dobre svoju funkciu, ak vytŕča z radu? Nežiaduci! A takto to funguje od obyčajného referenta vyššie cez šéfa odboru, riaditeľa daného úradu, okresného šéfa strany, ministra až po premiéra. Už rozumiete prečo nechcú poslanci hlasovať inak ako všetci? Lebo by kopa ich známych stratila zamestnanie a to oni nechcú. A je jedno či je pri vláde Fico, Sulík alebo Radičová. Stranícke nominácie tu boli vždy a dlho tu ešte budú. Prečo by to vôbec mali zmeniť, mimochodom poslanci? A človek má byť motivovaný pracovať v takých inštitúciách po celom Slovensku? Má byť motivovaný ísť voliť každé štyri roky? Má byť motivovaný, keď vidí aké čísla ukazujú prieskumy verejnej mienky alebo samotné voľby, žiť v tomto štáte? Nie, ďakujem.



[1] http://hnonline.sk/slovensko/c1-58954320-smer-by-vo-volbach-ziskal-takmer-polovicu-hlasov

[2] http://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/data/files/6486.pdf

[3] http://hnonline.sk/slovensko/c1-45987350-ja-nie-som-vo-vlade-pytal-sa-hn-lukac-z-sns-b-font-color-ff9900-audio-font-b

[4] http://www.sme.sk/c/4897696/peter-weiss-odovzdal-madarskemu-prezidentovi-poverovacie-listiny.html

[5] síce je tu len SMER-SD, ale existuje pluralita strán

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?